Momentálne je prázdny: 0,00 €
NOVINKA
Čiča ešte nevečerala
15,00 €
Citlivá, obrazná próza o starobe, rodinných väzbách a o hľadaní pokoja na mieste, ktoré nazývame domov. Sleduje starú ženu žijúcu na okraji lesa, jej dospelého syna a mačku, ktorí spolu zdieľajú priestor, no každý vlastnú podobu osamelosti. Čo ak samota nie je len pocit, ale dedičstvo?
Autorka píše civilným, obrazným jazykom, v ktorom príroda, zvieratá a každodenné rituály nesú rovnakú váhu ako ľudské vzťahy. Kniha kladie otázku, či samota musí byť zlyhaním – alebo môže byť formou prežitia?
Ďalšie informácie
| Rok vydania | 2026 |
|---|---|
| Väzba | brožovaná väzba |
| Pre koho | pre všetky vekové kategórie |
Máme ju na sklade 🙂
Madamka
Čiča ešte nevečerala – Barbora Grič
Táto útla kniha ma očarila na prvý pohľad. Prečo? Je maličká, takže si ju môžete vziať kamkoľvek do batohu, a zároveň má jednoduchý, ale krásny vizuál doplnený kresbami.
A to som ešte netušila, aké prekvapenie ma čaká pri čítaní. Keď sa v rozprávaní striedali postavy, neboli označené menami, ale znakmi 🔥, 🌲 a 🐾. Tento detail ma veľmi zaujal a dodal príbehu originalitu.
V príbehu sa prelína prítomnosť s minulosťou. Autorka poukazuje na komplikovaný vzťah medzi matkou a synom – ich vzťah je chladný, komunikácia viazne a obaja si majú veľa čo povedať. Postupne spoznávame ich vnútorné zranenia, nenaplnené sny aj samotu, ktorá sa nesie príbehom.
Nemôžem zabudnúť ani na mačku Čiču, ktorá príbeh krásne obohacuje svojou prítomnosťou aj vlastnými „myšlienkami“.
Otázkou zostáva, či si matka so synom dokážu k sebe opäť nájsť cestu.
Po prvých stranách mi autorkin štýl písania veľmi ulahodil. Kniha v sebe nesie hlboké myšlienky o rodinných vzťahoch, samote, toxických partnerstvách či hľadaní samého seba. Veľkú úlohu tu zohráva aj príroda, ktorá sa stáva miestom úniku, pokoja a vnútorného hľadania.
Po dočítaní knihy som si len povedala: „Krásne… chcem ešte viac.“ A tak mi neostalo nič iné, len sa nad príbehom ešte dlho zamýšľať.
Knihu vrelo odporúčam.
Žužu
Táto kniha ma zaujala už na prvý pohľad – krásny dizajn, jemné ilustrácie, akoby načrtnuté perom priamo na stranách. S takýmto dizajnom som sa nestretla a chválim.
Na začiatku sú predstavené postavy a následné kapitoly označené len znakmi 🌲🔥🐾
Štýl písania bol pre mňa netradičný. Krátke vety, minimum „omáčok“, ale o to viac priestoru na premýšľanie. Toto je presne ten typ knihy, kde je vhodné čítať medzi riadkami.
Príbeh je rozdelený na časti. Odvíja sa z viacerých pohľadov. Pozeráme do minulosti a prítomnosti matky, sledujeme syna a jeho nesplnený sen a nesmieme zabudnúť na mačku, ktorej myšlienky sú tiež zahrnuté v knihe. Toto oživilo celkovo knihu.
Kniha poukazuje na to, aký je vzťah medzi matkou a synom. Komplikovaný, bolestivý, miestami až chladný. Do popredia sa dostáva aj príroda. Všetko je podané cez krásne metafory a jemné opisy. Otázka však ostáva – dokážu si syn a matka k sebe opäť nájsť cestu?
Silné myšlienky o hľadaní samého seba, o domove, ale aj o starobe a hlavne samote.