Čiča ešte nevečerala

Citlivá, obrazná próza o starobe, rodinných väzbách a o hľadaní pokoja na mieste, ktoré nazývame domov. Sleduje starú ženu žijúcu na okraji lesa, jej dospelého syna a mačku, ktorí spolu zdieľajú priestor, no každý vlastnú podobu osamelosti. Čo ak samota nie je len pocit, ale dedičstvo?

Autorka píše civilným, obrazným jazykom, v ktorom príroda, zvieratá a každodenné rituály nesú rovnakú váhu ako ľudské vzťahy. Kniha kladie otázku, či samota musí byť zlyhaním – alebo môže byť formou prežitia?